Paríž

14 hodín (ne)stačí

V Paríži som sa ocitol v podstate náhodou, keď som bol pracovne v Bruseli a mal som voľný vikend. Stačilo pár minút na internete aby som zistil, že Paríž je necelé dve hodiny autobusom. Prečo to neskúsiť?

Vzhľadom na povinnosti od pondelkového rána znovu v Bruseli som bol časovo obmedzený – ale nie som z tých, čo by dokázali tolerovať ničnerobenie. A hlavne nie u seba. I tých 14 hodín stačilo na prejdenie známejších i zopár menej známych častí Paríža. Dokonca som sa zapozeral natoľko, že som svoj autobus naspäť do Bruselu v nedeľu poobede takmer zmeškal! Nepomohli online mapy, ani niekoľko náhodných okoloidúcich – každý ma posielal iným smerom, ten pocit isto poznáte…

Názov mesta je vo francúzštine i v slovenčine v mužskom rode. No o čo bližšie k podstate tejto kurtizány na Seine je český jazyk, ktorý hovorí o Paríži v rode ženskom. Londýn, New York, Brusel – chladné a strohé miesta na strane jednej, Paríž, či Barcelona na strane druhej.

Moderná i pôvodná, každý si príde na svoje. Otázkou je, či je stret týchto generácií v symbióze. Otázkou je ale aj to, či v symbióze vôbec má byť? Pamiatkari i architekti svoj názor majú a tak zvádzajú svoje žabomyšie boje o prevahu v posúvaní a vytyčovaní hraníc. Ja nesúdim, ale dokumentujem pocity.

Eiffelovka sa sem nezmestila. Ak ste ju čakali, ospravedlňujem sa. Možno nabudúce.