V novembri ’22 som sa konečne po niekoľkých mesiacoch odkladania dočkal – podarilo sa potvrdiť a zafixovať termín fotenia domu, na ktorý som sa veľmi tešil. Nielen preto, že sa jedná o zaujímavú lokáciu – Thurgau vo Švaciarsku (čo samozrejme znamená veľký výlet so všetkou technikou napratanou v aute, jupí!), ale hlavne preto, že sa jednalo o projekt, ktorý sme vo FlyingArchitecture vizualizovali niekoľko rokov späť pre Ivanov & Partner. Vizky mali na starosti Michaela a Štefan, fotenie som si ale užil ja.

Vzhľadom na charakter drvivej väčšiny projektov na ktorých vo FA pracujeme, nie je zrovna bežné, že sa stretáme s reálnou podobou stavieb – o to väčšiu radosť som mal, keď som v piatok v noci – po 11 hodinovej ceste – dorazil na lokáciu.

Ako fotodokumentáciu prikladám zopár foteik z mobilu tak, ako som ich počas cesty / práce zachytil.

Nebolo to jednoduché – na moje prekvapenie (kto by to bol povedal?!) som vo Švajčiarsku ostal bez internetového pripojenia, nakoľko táto krajina nie je v EÚ. Pri plánovaní cesty ma to nenapadlo – o to väčšie prekvapenie ma čakalo, keď som ostal offline hneď po tom, čo ma švajčiarski colníci prehľadali i s celou technikou v batožinovom priestore.

Toto spôsobilo, že som zopár krát zišiel celkom nelogicky z priamej cesty (vďaka, waze!) a razil si cestu švajčiarskymi poľnými cestami. Nevravím, že tá panoráma a scenérie nestáli za to, ale možno by som v istých momentoch, najmä po 10 hodinách šoférovania, uprednostnil trocha istoty, kam vlastne mám ísť.

Nasledujúce ráno už bolo priamočiarejšie, koniec koncov tieto rána mám celkom nacvičené – budík na 4:30 am, príprava techniky, presun na lokačku a vyčkávanie na východ slnka.

A finálna, upravená foto z východu slnka z prvého rána:

Sliderom som natáčal v minulosti viacero videí, no edelkrone slider som mal na tomto fotení prvý krát. Predchádzajúci setup som opustil s veľkou radosťou, nakoľko nielen neposkytoval všetky požadované smery pohybu, ale i jeho technická stránka bola skôr labilná a vhodná na hobby prácu. Nový setup je zasa technicky i hmotnostne náročnejší, no poskytuje mi isté pohodlie a pocit, že nie som tak obmedzený výlučne priamočiarym pohybom statickej hlavy. O tom možno viac v inom blogovom príspevku.

Dom samotný som mal naštudovaný z 3D modelu, teda už dopredu som sa pripravoval na niektoré pohľady. Napriek tomu som musel na mieste vyriešiť niektoré zámery, s ktorými mi musel pomôcť majiteľ domu – napr. to, ako sa dostať k susedovi na 2. podlažie do jeho spálne, aby som z okna mohol odfotiť kolmý pohľad na fasádu. (To všetko kvôli klesajúcemu terénu). Je prekvapivé, ako otvorené priestory Švajčiari vytvárajú – takmer žiadne oddelenia, vysoké ploty, či nebodaj betónové steny vysoké dva metre.

Záber zo susedovej spálne sa vydaril presne, ako som plánoval.

Presun do interiéru a zoznámenie sa s featurami domu bol rýchly a intenzívny. Posuvné portály s najväčšou možnou konštrukčnou dĺžkou, strešný bazén, vnútorný výťah, točité schodisko z jedného kusu zvareného kovu, ktoré sem vkladal žeriav, priehľady skrz miestnosti na výhľady na mesto, atď… Toto všetko boli špecifické prvky, ktorým som sa počas fotenia venoval.

V rámci fotenia vznikala i dokumentácia – teda stovky fotiek, ktoré budú slúžiť pre archiváciu architektovi. Varianty otvorenia sunscreenov, posuvných okien, či žalúzií. Niektoré z pohybov sa museli zaznamenať naraz pre video i fotku, preto boli zapojené oba foťáky zároveň.

Dvojdňové fotenie bolo zakončené scénou, na ktorej som napriek neistote architekta trval – kúpanie sa v strešnom bazéne. Jedna zo zaujímavostí domu aby ostala nezobrazená s plným potenciálom? To sa nemohlo stať. Pre tento účel som si bral so sebou plavky – napriek tomu, že bol november. Nakoniec sme s architektom dospeli k názoru, že bude najlepšie, ak skákať bude on a ja ostanem pekne za objektívom. Našťastie uznal, že plávanie bolo nevyhnutné a bol to vlastne super nápad… Z toho vyplýva ponaučenie: Vždy verte svojmu fotografovi! 😉

Cestou späť som už cestoval s pocitom, že tisíce záberov a takmer hodina a pol video materálu sú hádam dostatočné. (I keď vždy je tam ten hlások, že som predsa ešte mohol toto, hento a tamto…čuš!) Ešte síce potrebujú pár dní na spracovanie, no pocit odvedenej práce bol už teraz pozitívny. Cestou som sa zastavil pri Bodensee, pretože pohľady, ktoré sa mi naskytovali z cesty, boli neskutočne okúzľujúce. Zopár fotiek oblohy sa predsa zíde pre ďalšiu prácu na postpro vo Flyingu!

Cesta nakoniec zabrala spolu 22 hodín, prešiel som 1800km a vzniklo cez 1500 fotiek. Zopár prezentačných pre architektonické magazíny, stovky archivačných pre podrobnú dokumentáciu a jedno video, ktoré odprezentovalo pocit z tohto architektonického diela.