Úvod

Dnes by som sa rád povenoval technickému popisu špecifickej časti výbavy fotografa architektúry: objektívom typu TS-E. Ide o nevyhnutnosť, alebo extra výbavu fancy fotografa?

Keď som začal fotiť architektúru koncom roka 2019, používal som výbavu Nikon – množstvo objektívov, filtrov, high-end FF telo… všetko bolo super, no orientáciou na architektúru som začal pociťovať potrebu technickej dokonalosti a tým pádom prišla myšlienka na zaobstaranie si Tilt Shift objektívu. Ponuka Nikonu zahŕňala 19mm, 24mm, 45mm, 85mm… A práve tá 19 a 24mm verzia boli to, čo som “potreboval” (čítaj: chcel). Avšak na druhej strane, na druhom brehu, boli možnosti od Canonu: 17mm, 24mm, 45mm, 50mm, 90mm… Tu ma zaujal ten širší koniec – 17. Tá je pri TSE vžy lepšie ako 19mm. Navyše, verzie od Canonu boli výrazne lacnejšie.

Takže som pre tento jeden objektív zmenil celú výbavu – všetko, čo som mal pre Nikon za celé roky nazbierané, muselo byť obetované pre nové hračky.

Voľba po dlhom štúdiu a porovnávaní padla na FF telo Canon 5Ds s rozlíšením 50Mpix a ako prvý objektív som ku nemu zaobstaral Canon 17mm TS-E 1:4L… a to zmenilo celý môj workflow s fotografiou. Zrazu som priamo na fotení mal na displeji WYSIWYG: What You See Is What You Get – teda to čo vidíte, je to čo dostanete.

Pre ilustráciu výhod používania TS-E objektívov som pripravil zopár náhľadov, ako to funguje v reáli. V prvom rade je potreba povedať, že fotenie s použitím TS-E trvá dlhšie – fotograf nastavuje kompozíciu trochu strostlivejšie, vzhľadom na možnosti, ktoré objektív poskytuje. Nasledujúce fotografie neboli súčasťou komerčnej zakázky, ale boli iba pre ilustráciu tohto článku – budova sa nachádza v blízkosti kancelárie. Pre komerčné fotenie by bol ešte nasadený NiSi CPL filter a Rogetti držiak na tento objektív – pomerne výrazná konštrukcia, preto som sa s ňou teraz nezdržoval.

Technický popis:

Fotografie budovy: Canon 5Ds + Canon 17TS-E 1:4L

Fotografie fotoaparátu: Canon 7D + Canon 24-105mm 1:4L IS II USM

Fotenie:

Ideou bolo teda ukázať rozdiely vo fotografiách dosiahnuteľné klasickým objektívom a objektívom so shiftovaním do jedného smeru.

Prvá fotografia: objektív bez shiftu smeruje vodorovne, pre zachovanie vertikálnych línií.

Druhá fotografia: fotoaparát je vytočený smerom nahor, aby sme zachytili celú budovu. Takto by fungovalo fotenie s bežným objektívom. Vertikály sú porušené a zbiehajú sa v diaľke za hornou hranicou fotky.

Tretia fotografia: Nutná je korekcia v postprodukcii v LR – teda vyrovnanie vertikál. Ako je vidieť – je to možnosť, no po adekvátnom oreze prídeme o podstatnú časť fotografie. Túto je potreba ešte orezať:

Štvrtá fotografia: získali sme finálnu kompozíciu fotografie, no stratili sme rozlíšenie a všetky krajné polohy stratili na ostrosti kvôli vyrovnaniu fotografie.

Piata fotografia je fotografia smerujúca vodorovne, no objektív je shiftnutý nahor a teda dokáže zabrať celú budovu bez perspektívneho skreslenia. Shift v takmer krajnej polohe je vidieť na nasledujúcej fotke:

Tu vidíme, že to čo vidíme na displeji fotoaparátu je presne to, čo dostaneme vo finálnej fotografii. A presne o toto ide.

Ešte pridávam zopár fotografií rovnakej budovy, no z iných uhlov.

Fotografia s vodorovne smerujúcim objektívom bez Shiftu.

Fotografia s diagonálnym Shiftom. Perspektíva smeruje do bodu, kde sa zbiehajú vodiace línie prechodu na ceste, pričom budova si zachováva horizontály i vertikály. Fotené takto:

Shift, ako som spomínal, môže smerovať nahor, nadol, do strán a dokonca i diagonálne. Je teda na kreativite fotografa, ako dokáže s perspektívou pracovať.

Trio fotografií hore: Prvá fotografia: Fotoaparát smerujúci horizontálne. Druhá foto: Orez fotky po odfotení s vytočením dohora (prichádzame o spodné rohy a po oreze o výrazné kompozičné prvy – napr. kmeň stromu). Tretia foto zaberá celkovú kompozíciu so Shiftom dohora.

Shiftovanie pomáha i pri jednej veci, a tou je skladanie panorám. Pri klasickom fotení pre panorámu sa fotaparátom otáča do strán a tieto fotky sa skladajú v postprodukcii. Tu ale vzniká nežiadúce skreslenie súdkovitého charakteru a spodné i horné línie sú vlnkové. To je pre architektonickú fotografiu neprípustné. Preto sa v tomto prípade fotí Shift vľavo, vpravo a fotka na stred – tu dostaneme dokonale rovnú fotografiu bez skreslenia. Rovnako sa takto dajú zachytiť i krásne vertikálne priestory, ktoré sa inou technikou zachytiť nedajú.

Pridávam ešte zopár záberov jednotlivými objektívmi:

Canon 17TS-E 1:4L

Canon 24TS-E 1:3.5L II

Canon 45TS-E 1:2.8

Záverom

Otázkou teda je, či efekty dosiahnuteľné týmito objektívmi stoja za cenu objektívu samotného. Podľa mňa určite áno, napokon mám 17mm, 24mm a 45mm verzie a zábery všetkými tromi sú jedinečné. Určite nie sú vhodné pre realitné fotografie – tu musí byť človek rýchly, kdežto pri fotení architektúry je potreba premýšľať nad svetlom, kompozíciou a okolím. A na to tá technika je. Za mňa to bola najlepšia investícia do techniky v živote a neoľutoval som to ani jeden jediný krát.