Začnem zostra premisou, s ktorou nemusíte nutne súhlasiť, ale myslím že je potrebné si hneď na začiatku ujasniť, kde stojím… tak poďme na to: Fotenie architektúry sa delí na tri kategórie: Fotografie pre realitný trh, fotografie pre architektov a napokon fotografie pre radosť, teda pre seba.

Každá z týchto kategórií má svoje vlastné očakávania a charakteristiky a fotograf by mal vedieť svoj workflow prispôsobiť konkrétnej požiadavke.

/ Fotografie pre realitný trh

Fotenia pre realitný trh – teda pre ponuky na online listing majú úplne inú charakteristiku ako ostatné dve kategórie: Dôležité je si uvedomiť, kto sa bude na fotografiu pozerať a čo sa od nej očakáva.

Návštevník realitného portálu sa prediera množstvom ponúk a parametrov, potrebuje teda zbadať niečo, čo ho hneď zaujme a neodradí. Mal by tu zafungovať princíp lásky na prvý pohľad – uvidím fotku nehnuteľnosti a hneď viem, že vždy som chcel v niečom takomto bývať. Chytím telefón a hneď volám realitného makléra a dohadujem obhliadku. Najmä v dnešnej dobe, keď je hlad po realitách saturovanejší, ako kedykoľvek predtým.

Jednou z najčastejších požiadaviek je zachytiť čo najviac priestoru v každej fotografii a ukázať maximum toho, čo priestor ponúka. Je to možné docieliť vhodným uhlom, ale hlavne širokým záberom. Doplnenie fotosetu užšími výrezmi a detajlami pre zjemnenie obsahovosti hlavných fotografií je vítané a príjemné.

Dôležitým aspektom a rozdielom tejto kategórie od fotenia pre architekta je interiérové nasvietenie – Realitný trh doslova vyžaduje diametrálne odlišný spôsob zobrazenia interiéru: tzv. flambient. Jedná sa o techniku, kde sa postprodukčne prelína fotografia s prirodzeným svetlom s fotografiou nasvietenou bleskami. Výsledný efekt je svetlý, čistý a vzdušný interiér s iba miernym náznakom tieňa. Výsledná fotografia môže pôsobiť miestami umelo a neprirodzene, no na istú skupinu divákov funguje lepšie. A to je jej cieľom.

Kontext nemusí byť dôležitý – častokrát nechceme ukázať, v akej hustej zástavbe sa objekt nachádza, resp. že hneď za záhradou je 12 poschodový vežiak. Dosiahneme to buďto vhodným uhlom, alebo… Photoshopom. Častokrát sa z fotografií odstraňujú aspekty, ktoré sú pre miesto typické a výrazné, no je možné a pravdepodobné, že by potencionálneho záujemcu mohli odradiť. Zameriavame sa teda na pozitívne aspekty a snažíme sa zneviditeľniť to, čo by mohlo narušiť nedokonalosť ponuky.

/ Fotografie pre architektov

Na rozdiel od návštevníka realitného portálu má návštevník architektonického portfólia viac času sa venovať vizuálnej stránke a prezentácii stavby – fotografie sa volia v jednoduchších kompozíciách a častokrát zafungujú detajly, ktoré v realitnom trhu nemajú miesto. Architekt takisto ocení invenciu a pohľad inej umeleckej profesie na svoje dielo – napokon takouto spoluprácou je možné jeho ideu prezentovať vo sviežom a odosobnenom svetle. Tzv. win-win situácia.

Navyše, pre architekta je kontext dôležitý – stavba je vždy navrhovaná na konkrétne miesto a reaguje na okolitú zástavbu, interakcia s okolím je esenciálnym faktorom výslednej podoby architektúry a preto je dôležité tieto vzťahy ukázať. Či už ide o pozitívne, alebo i negatívne vzťahy – ukázať, že ako architekt som sa skvele a ukážkovo popasoval s negatívami, resp. ich využil vo svoj prospech, je skutočne dôležité.

Zároveň sa predpokladá že človek, ktorý navštevuje portfólio architekta, sa na architektúru pozerá “pomalším okom” – teda má viac času skúmať to, na čo sa pozerá. A to je dobre.

/ Fotografie pre… radosť

Úplne samostatná kategória, ktorá nemá s predchádzajúcimi dvoma nič spoločné. Všetko si manažuje fotograf sám: priestor, kompozíciu, svetlo, postprodukciu… nemá nikoho, kto by mu robil art direction a korekcie – preto takáto fotografia má najväčšiu výpovednú hodnotu o fotografovom vnímaní. Bohužiaľ, ostáva na ňu najmenej času. Často môže ísť o drobné ústrižky – miniatúry, ktoré nemusia nevyhnutne zachytiť celú architektúru.


Presahy a prieniky

Zaha Hadid - Sky Park, Bratislava

Určiť si čo klient očakáva od fotenia, je pomerne jednoduché – vieme si dopredu popísať a dohodnúť zámer fotografovania a umiestnenie fotografií, na základe čoho fotograf prispôsobí svoj postup práce, kompozície či techniku fotenia a postprodukcie.

Zaujímavý a prospešný stav môže nastať, keď sa niektré z dvoch kategórií prelínajú – napr. viete, že klient vám plne dôveruje jeho požiadavka nie je zapasovaná do konvencie prvej, či druhej kategórie. Dôležitá je preto dôvera a zohranosť klienta a fotografa – pri určitej forme symbiózy môžu vzniknúť skutočne zaujimavé výsledky.

Ktorý klient je najhorší?

Náročné požiadavky klientov na extenzívne postprodukčné úpravy, či takmer nemožné podmienky nafotenia niektorých nehnuteľností sú prechádzkou pomyselnou ružovou záhradou oproti náročnosti toho najnáročnejšieho klienta – samého seba. Sám sebe zruším najmenej 3/4 všetkých fotografií, kým ich vôbec považujem za vhodné pre ďalší krok – úpravu v počítači. Napriek tomu je to proces, ktorý je mimoriadne obohacujúci a takisto mi ako človeku pomáha poznať samého seba – cez fotografiu sa viem spätne pozrieť na spôsob zmýšľania v danom čase a priestore. To je ale na dlhšie rozprávanie a psychoanalýzu – preto to necháme na inokedy 🙂